Nan epòk n ap viv la, edikasyon timoun yo mande pou nou chanje fason nou gade lekòl ak aprantisaj. Anpil fwa, nou panse yon timoun ki entèlijan se yon timoun ki ka aprann yon leson pa kè epi repete l san manke yon mo. Men, èske se konsa sèvo a travay tout bon? Kijan yon timoun fè soti nan sitiyasyon kote li pa konn anyen pou l vinn metrize yon konesans? Repons keksyon sa yo kache nan nerosyans, ki se syans k ap etidye kijan sèvo a fonksyone. Lè nou konprann relasyon ki genyen ant memwa ak aprantisaj, nou ka devlope yon pedagoji ki pi efikas, yon pedagoji ki baze sou rezilyans ak respè pou devlopman timoun nan.
Sèvo imen an se machin ki pi konplèks ki egziste sou tè a. Depi yon timoun fèt, sèvo l kòmanse kreye koneksyon ant selil yo ki rele "neurones". Chak nouvo eksperyans, chak nouvo mo li tande, ak chak emosyon li santi, kite yon mak nan sèvo l. Mak sa a, se li nou rele memwa. San memwa, pa gen aprantisaj; epi san aprantisaj, memwa a p ap gen anyen pou l sere. De konsèp sa yo mache ansanm tankou de pye yon moun k ap mache.
Lespri ak Sèvo : Twa Kalite Memwa Nou Dwe Konnen
Pou nou konprann kijan timoun yo aprann, nou dwe konnen gen twa gwo kategori memwa k ap travay nan tèt yo chak jou:
Memwa Sansoryèl (Mémoire sensorielle) : Sa se premye pòt kote enfòmasyon an pase. Li kaptire tout sa timoun nan wè, tande, manyen, oswa santi nan moman an. Memwa sa a dire kèk segonn sèlman. Si timoun nan pa fè atansyon ak sa k ap pase a, enfòmasyon an ap disparèt nèt.
Memwa Kout Tèm oswa Memwa Travay (Mémoire de travail) : Lè timoun nan konsantre sou yon bagay, enfòmasyon an pase nan memwa travay la. Se la a li kenbe yon nimewo telefòn nan tèt li anvan li ekri l, oswa se la l kenbe yon enstriksyon pwofesè a sot bay. Memwa sa a limite anpil; li pa ka kenbe twòp bagay anmenmtan epi li ka efase fasil si gen bri oswa distraksyon.
Memwa Long Tèm (Mémoire à long terme) : Sa se gwo depo oswa "hard drive" sèvo a. Se la tout konesans solid yo rete: kijan pou moun monte bisiklèt, tab miltiplikasyon, langaj, ak souvni timoun nan. Bi edikasyon se fè enfòmasyon yo soti nan memwa travay la pou yo ale poze kò yo nan memwa long tèm nan.
Kijan Enfòmasyon an Fè Rete nan Sèvo a?
Pou yon konesans vinn pèmanan, sèvo a dwe fè yon travay ki rele "consolidation". Pandan pwosesis sa a, koneksyon ant neron yo vinn pi fò. Nerosyans moutre nou ke gen de (2) gwo motè ki ede sèvo a sere enfòmasyon pi byen: emosyon ak repetisyon.
Wòl Emosyon nan Aprantisaj
Sèvo a gen yon ti pati ladan l ki rele "amygdale", ki se sant emosyon yo. Lè yon timoun santi l kontan, lè li kirye, oswa lè li jwenn plezi nan sa l ap fè, amygdale la voye yon mesaj bay yon lòt pati ki rele "hippocampe" (sant memwa a) pou l di l: « Atansyon, sa k ap pase la a enpòtan anpil, sere l byen ! ». Se poutèt sa, yon timoun ap toujou sonje yon leson li te aprann nan jwèt oswa nan fè eksperyans ak men l.
Okontrè, si yon timoun nan laperèz, si yo ap fè presyon sou li oubyen si gen vyolans nan anviwònman l, sèvo l ap pwodui yon òmòn ki rele "cortisol". Òmòn sa a bloke zòn refleksyon ak memwa a. Yon timoun ki pè p ap janm ka aprann byen, paske sèvo l okipe ap defann tèt li kont danje olye li konsantre sou leson an.
Repetisyon Espase (La répétition espacée)
Sèvo a renmen ekonomi. Si li wè ou aprann yon bagay yon sèl fwa epi ou pa janm itilize l ankò, l ap efase l pou l fè plas pou lòt bagay. Pou enfòmasyon an rete nan memwa long tèm nan, fòk timoun nan revwa l plizyè fwa, men pa nan menm jounen an. Pi bon fason an se revwa leson an apre 24 trè, apre 3 jou, apre yon semèn, epi apre yon mwa. Se sa yo rele repetisyon espase.
Pedagoji Rezilyans : Aprann nan Mitan Difikilte
Nan kominote nou yo, timoun yo konn pase anba anpil estrès ak difikilte lavi a. Men, sèvo a gen yon kapasite estwòdinè syantis yo rele "plasticité cérébrale" (plastisite sèvo a). Sa vle di sèvo a ka chanje, li ka repare tèt li, epi li ka kreye nouvo chemen kèlkeswa laj moun nan oswa difikilte li pase.
Pou n aplike nerosyans sa a nan kad yon pedagoji rezilyans, nou dwe kreye yon anviwònman nan lekòl la ak nan kay la kote timoun nan santi l an sekirite. Lè yon timoun konnen li gen dwa fè erè epi yo p ap pini l pou sa, sèvo l ap ouvri pou l pran risk epi aprann. Erè a pa vle di timoun nan pa entèlijan; erè a se prèv ke sèvo l ap antrene pou l jwenn bon repons lan.
Konsèy Pratik pou Paran ak Anseyan
Pou n fini, men kèk aksyon senp nou ka poze chak jou pou n ede memwa ak aprantisaj timoun yo devlope pi byen:
Dòmi ase : Se pandan timoun nan ap dòmi nan lannwit ke sèvo a fè triyaj: li jete sa ki pa enpòtan yo epi li klase leson li te aprann nan jounen an nan memwa long tèm nan. Yon timoun ki pa dòmi ase ap gen gwo pwoblèm konsantrasyon.
Mete aktivite fizik : Lè timoun yo ap kouri ak jwe, san an sirkile pi byen epi li pote plis oksijèn ak nouriti bay sèvo a. Sa ede neron yo grandi.
Evite aprann pa kè san konprann : Toujou mande timoun nan pou l eksplike sa l sot li a ak pwòp mo pa l. Si li ka eksplike l, sa vle di sèvo l fin dijere konesans la.
Sèvi ak imaj ak istwa : Sèvo a renmen istwa ak bèl koulè. Lè n ap anseye, li pi bon pou nou sèvi ak desen, egzanp nan lavi reyèl, pou memwa a ka fikse enfòmasyon an pi vit.
Lè nou konprann fonksyònman memwa ak aprantisaj, nou sispann fòse timoun yo ranpli tèt yo ak mo yo pa konprann. Nou kòmanse akonpaye yo avèk pasyans, lanmou ak entèlijans. Se konsa n ap rive fòme yon jenerasyon timoun ki pa sèlman konnen leson yo, men ki gen kapasite pou yo rann tèt yo ak kominote yo pi bon.
Ronel, directeur de l'école vision millénaire, stratège en organisation scolaire, professionel de la santé communautaire et psychopédagogue . pour tout contact: visionmillenaire@gmail.com

Aucun commentaire:
Enregistrer un commentaire